Mesto na Hornáde síce neponúka mrakodrapy porovnateľné so svetovými metropolami, premiérový ročník pretekov s východniarskym názvom „Vraňarske garadiče“ však ponúkol 111 účastníkom možnosť popasovať sa s 291 schodmi a vybehnúť si na dvanáste poschodie Business centra oproti Steel aréne.

„Košičania vedia, že v preklade ide o košické schody,“ preložil názov podujatia jeho organizátor Gabriel Demko z občianskeho združenia Time4Fun. „Takéto preteky sú novinkou aj pre nás a sme radi, že nás zaradili do programu seriálu deviatich pretekov Tower running Slovakia.“ 

Organizátori i účastníci by privítali aj viac poschodí, no prikrývať sa musia takou perinou, akú majú. „Najvyššou košickou budovou je 17-poschodová nemocnica. Zrealizovať tam podobné preteky by však bolo pochopiteľne náročné a voľba tak padla na toto obchodné centrum. Boli by sme radi, ak by sme mali aj 40 poschodí, ale takto to bol aspoň rýchly šprint a dospelí si zopakovali beh dvakrát.“ 

Mužskú kategóriu ovládol Pavol Melo, ktorý vybehol dvanásť poschodí vo vyrovnaných časoch 1:13 a 1:11. Len o desať sekúnd pomalšia bola najlepšia žena Kamila Chomaničová. 

„Pochádzam z východu a rada som preto prišla na tieto preteky do Košíc. Pre mňa to samozrejme bol skôr taký šprint, ktorý trval veľmi krátko. Zadýchať sa však dá aj za minútu a prirovnala by som to asi ku štyristo metrovom behu na dráhe. Chce to rýchlosť, silu a výbušnosť. Dala som do toho všetko a priznám sa, že v závere mi už trochu dochádzali sily,“ pousmiala sa na vrchole veže 9-násobná majsterka Slovenska. Rodáčka z Kolonice je jedinou ženou, ktorá nás reprezentuje na najprestížnejších podujatiach v tower runningu na svete. V Šanghaji absolvovala 3200 schodov, na slávnom Empire State Building v New Yorku získala skvelé piate miesto. 

„To bolo samozrejme niečo iné a to je už taký maratón v behu vo veži. Ak ste napríklad prepálili v Košiciach prvé poschodia, tak ste to aj tak nejako dobehli. Ak však prepálite vo svete prvých 40 poschodí, tak musíte prejsť do pomalej chôdze a psychicky to vzdávate,“ povedala nám Kamila,  ktorá absolvovala svoje prvé preteky v behu na vežu pred desiatimi rokmi. „Zistila som, že v tomto smere mám potenciál. Prvé súťažné úspechy ma povzbudili a ponúkli mi možnosť precestovať svet a zabehať si v najznámejších mrakodrapoch. A tak som sa tomu začala venovať oveľa vážnejšie.“ 

Sympatická východniarka žije od vysokej školy v Bratislave a podmienky na tréning má preto celkom slušné. „Mám tam vybavené možnosti tréningov na vežiach Nivy Tower, Tower 115 a behám aj v 12-poschodovom paneláku, v ktorom bývam. Výťah používam len vtedy, keď sa vraciam domov s väčším nákupom,“ pousmiala sa svetobežníčka z Kolonice. Každé preteky vníma ako novú výzvu. Tou najväčšou by pochopiteľne bolo vybehnúť si na najvyššiu budovu sveta – Burdž Khalifa. „V Dubaji som bola pred týždňom. Bežali sme však v 42-poschodovom hoteli, v Burdž Khalifa sa zatiaľ súťažne nebehá. Budúcoročné majstrovstvá sveta by však mali byť v druhej najvyššej budove sveta, čiže v Merdeka Tower v malajskej Kuala Lumpur. Na to sa veľmi teším a dúfam, že sa mi podarí kvalifikovať.“

Za doposiaľ najväčší úspech považuje piatu priečku v spomínanom New Yorku. Človek by si povedal, že aspoň videla „veľké jablko“ bez nutnosti zakúpenia vstupenky na výťah. Opak je však pravdou. „Väčšinou si za štart neplatíme, ale práve Empire State Building je v tomto smere špecifický. Ide totiž o charitatívne podujatie a nie sú tam teda žiadne ceny, žiadne balíčky pre účastníkov. Účasť tam je vecou prestíže a zaplatiť si musíte štartovné vo výške 100 dolárov. Ide to však na charitu a myšlienka je teda dobrá.“ 

Z pohľadu najbližších cieľov by sa rada udržala v najlepšej desiatke rebríčka Svetového pohára a motivuje ju aj túžba získať nejaké pódiové umiestnenia v rámci prestížnych svetových súťaží.  

Preteky Vraňarske garadiče však neabsolvovali iba muži a ženy, ale aj päťnásť detí a osmička členov integrovaného záchranného systému. Zo všetkých najťažšie to však mali hasiči bežiaci s využívaním aktívneho dýchacieho prístroja. Okrem jedenástich mužov zvládla túto výzvu aj jediná žena – Natália Weissová z Liptovskej Lužnej. 

„Bola to výzva,“ priznala profesionálna i dobrovoľná hasička žijúca v Spišskej Novej Vsi. „Schody nie sú mojou silnou stránkou, ale popasovala som sa s tým a som rada, že som to zvládla. Behať po toľkých schodoch v plnom výstroji a na kyslíku je naozaj náročné. Ak by išlo o ostrý výjazd, tak by sme navyše ťahali aj hadice a ďalšie nástroje. Bolo by to ešte ťažšie, ale to by sme nemohli bežať takto naplno. Po príchode nahor sa mi totiž doslova zahmlievalo pred očami a takto by sa pracovať nedalo. Po krátkom výdychu som si však užila krásny výhľad na Košice a určite to stálo za to.“