Začalo sa to pred pár rokmi, keď absolútne nevediac čo to je, išla som vypomáhať na nultý ročník Časovky na Kojšov. Bol to nultý ročník so všetkým čo k tomu patri, a naviac lialo ako z krchly. Organizátori v pršiplášťoch či pod dáždnikom, štartovalo sa mobilom, ktorý bol pod dáždnikom a ešte v obale aby vôbec vydržal, ale cyklisti, tá hŕstka bláznov či fanatikov, to ani nevnímali, len išli, šliapali, v krátkych tričkách, kraťasoch, akoby sa nič nedialo. Tak som si povedala, že to teda musí mať niečo do seba, a odvtedy ma to drží. Na bicykel sice sadám len málokedy, ale pomáhať chodím kedy len môžem.
Partia rozrástla, spoznala som tu kopu báječných ľudí, všeličomu som sa od nich naučila. Teší ma keď sa preteky vydaria, pretekári sú spokojní, a zvlášť ma poteší, keď vidím rozžiarené a dychtivé detské očká na pretekoch, alebo na stupni víťazov.