Výsledky a registrácie prehľadne na jednom mieste.
Aj tento rok, a už po štvrtý raz sme navštívili Chorvátsko. Miesto Time4fun cyklotripu tentokrát padlo na pobrežné mesto Omiš. Po minuloročnej absencii, sa nás nazbieralo šiesť dobrodruhov, na šesť nocí, zlepšiť si kondičku, najazdiť nejaké výškové metre. Chvíľami to bolo také samobičovanie, no ako inak nazvať jazdu do kopca s prevýšeniami nezriedka v okolí 20-tich percent, štandardne a bežne nad 10.
Vyrážame krátko po polnoci, uprostred týždňa a hltáme kilometre, až kým sa počítadlo kilometrov nezastaví na čísle čosi málo nad 1000. Oproti minulým rokom máme troch nových do partie : Tomek, Marek a Laci: Peťo, Roman a ja to už poznáme, ako to chodí.
Prichádzame krátko po 13 tej, kľúče sú vo dverách, sestra majiteľky je pri nás behom desiatich minút a my sa už aj usalašujeme, balíme, delíme izby najmä podľa toho, kto ako hlasno spí.
Prvotný plán, podľa počasia (lebo počasie je pánom) je najprv spoznávanie okolia, najlepšie hneď už v prvý deň a najlepšie hneď zo sedla. Nasledujúce dni potom podľa počasia sv. Jure, možno aj nejaký ostrov. Určite sa vytvoria aj silové skupinky, niekto bude na kilometre, niekto na výškové metre a niekto na pohodu. Uvedomujem si, že aj kvôli nie úplnému zdraviu, budem tento rok asi najslabší článok reťaze a pôjdem na pohodu. Až neskôr zisťujem, že to tak nie je a, že ja som tu nie som na pohodu ale na kašeľ.
Z ostrova nakoniec nebolo nič, (rozhodovali sme sa medzi Hvar a Brač), ale sv. Jure bol pokorený (to bude samostatná kapitola) a blízke i vzdialenejšie miesta v okolí Omiš, sme prejazdili čo to dalo. Prím, čo sa týka kilometrov a výkonnosti boli Marek a Laci, hustili to o 106.
Zopár spoločných výjazdov, zopár výjazdov separátnych. Veľkým otáznikom bolo, ktorý nový bike bude mať tento rok problémy. Nakoniec to nebol žiaden nový bike, ale môj starký, ktorý si na tretí deň pri cca 20 percentnom klesaní v zákrute pri rýchlosti chôdze povedal, že tých špíc je v prednom kolese o jednu viac ako je zapotreby. Ráfik mal o tom ale inú mienku čo dal hneď aj najavo kýmácajúcim sa pohybom zo strany na stranu. Ďalšie dni to koleso už nebolo ono, ani po doplnení novej špici, po vycentrovaní. Koleso síce zostávalo vo vidlici, ale ťahalo zo strany na stranu, ako keď sa Ferko vracia nad ránom domov pospevujúc pri akútnej a heroickej kontrole šírky vozovky-bez reflexných prvkov.
Nakoniec tých šesť dní ubehlo, (tie noci, už šli pomalšie, lebo kašeľ sa ozval práve vtedy, keď každý stíchol). Ani sme sa nenazdali a prišiel čas na balenie a návrat. Počasie bolo na jednotku, na krátke. Teplotne miestami nad 25 stupňov. A to najdôležitejšie, vrátili sme sa všetci v zdraví… no aj ten kašeľ prežil cestu a vrátil sa. Ako každý rok ešte sumár, cesta (phm, diaľničné, poistka) a ubytovanie bolo za nejakých 212€, čiže oproti poslednému roku to bolo viac o cca 60 eur. Ceny v obchodoch sa citeľne nemenili, skôr možno šli o málinko dole, resp miestami boli porovnateľné s našimi domácimi. Verím, že o rok sa vidíme opäť. (nemyslím s tým kašľom).
Samozrejme nejaký video sumár bude aj z jednotlivých dní, len to zatiaľ chce čas. Je to ako víno, čí staršie tým lepšie, proste chce to svoj čas.
